1.ČSR

Typ Referáty
Počet stažení 106
Obsah:  1.ČSR
Doporučit Zaslat na email Zaslat na email
Stáhni
Vloženo 12.11.2006
Počet stran 2
Velikost 5 KB
Typ souboru Jednoduchý text

1.ČSR

ČSR vznikla 28. októbra 1918 ako nástupnícky štát Rakúsko Uhorskej monarchie. 30. októbra 1918 sa začal štát politicky a hospodársky konsolidovať. Prezidentom bol zvolený 14. novembra 1918 T. G.Masaryk. Bol ním do roku 1935, kedy odišiel zo zdravotných dôvodov. Spravovanie Slovenska mal na starosti Vavro Šrobár, ktorý bol menovaný zvláštnym ministrom s plnou mocou pre Slovensko. Dočasná slovenská vláda mala sídlo v Skalici. Ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko sídlilo od 12. 12. 1918 v Žiline a od 4. 2. 1919 v Bratislave.
Forma štátu bola parlamentná demokracia t. j. existuje volebné právo a do štátnych orgánov sa volí. Parlament bol dvojkomorový. Prvú komoru snemovňu tvorilo 300 poslancov. Tí boli do nej volení vo všeobecných, priamych a tajných voľbách. Voliť do snemovne mohli len občania starí ako 21 rokov. Poslanci museli byť starší ako 30 rokov. Druhú komoru senát tvorilo 150 senátorov. Voliť senátorov mohol každý, kto mal viac ako 26 rokov a senátorom mohol byť kadý, kto mal viac ako 45 rokov. Senát zákony len pripomienkoval. Parlament volil prezidenta, ktorý mal veľké právomoci a vymenúval vládu. Typy vlád boli úradnícke a koaličné s nadpolovičnou väčšinou. Za čias ČSR bolo 15 koaličných a 3 úradnícke vlády. Členovia vlády usporadúvali interné porady, kde sa schádzalo mocenské centrum, ktoré tvorila vládna päťka alebo trojka členov vlády, ktorí boli tou skutočnou vládou. Zaujímavosťou bolo, že rečníci nemohli prejavy čítať, ale museli ich ovládať spamäti, čím sa rečníctvu dostalo zadosť. Nezávislí kandidáti sa mohli účastniť len obecných volieb, nie do parlamentu. Volebný systém do parlamentu bol proporčný. Predvolebná kampaň sa konala štvrť roka vopred a ohlasovali ju tzv. trubafóny. Politická orientácia závisela od sociálneho postavenia, národnosti, konfesije a kultúrnej úrovne. V decembri 1920 vznikla tzv. päťka ( mimoústavný orgán ). Bol to zbor lídrov najdôležitejších politických strán bez ohľadu na ich príslušnosť k opozícii či koalícii. Cieľom bola koordinácia činnosti piatich najsilnejích strán.
1. Agrárna strana. Roku 1922 premenovaná na Republikánsku stranu lidu zemědělského a rolnického. Bola najsilnejšou stranou. Členskú základňu tvorili prevažne vidiečania. Jej program vychádzal z agrarizmu Ž podpora a rozvoj požnohospodárstva. ( iniciovala pozemkovú reformu, čím si zabezpečila podporu aj medzi nemajetnými ). V čele stáli Antonín vehla a Milan Hoda centralistickí politici.
2. Československá strana lidová. Jej program vychádzal z učenia kres. solidarizmu, bola za súčinnos vetkých zloiek a vrstiev obyvatežstva, sociálnu spravodlivos, práva menín a rozvoj vzdelanosti a kultúry v kres. duchu. Oporu mala u drobných požnohospodárov, robotníkov a postupne aj u mestskej inteligencie.
3. Národnosociolistická strana. Sústreďovala čas robotníckych a ivnostenských vrstiev, úradníkov a inteligenciu. V popredí stála národnostná otázka a rovné práva národných minorít. Bola proti tátnemu socializmu. Hl. predstavitelia boli Edvard Bene a Ivan Dérer.
4. Národnodemokratická strana. Vychádzala z liberalistickej ideológie. Odmietavo sa stavala k nemeckej menine, jej prioritou bol konzervatívny nacionalizmus. Základňu mala v podnikateľoch a štátnej byrokracii.
5. Sociálnodemokratická strana. Pôsobila celoštátne. Oporu mala hlavne u inteligencie, príslušníkov vožných povolaní a mestských pracujúcich. Odmietala radikálne zmeny a vyslovovala sa pre postupné politické a hospodárske reformy.


Na Slovensku pôsobili:

1. Slovenská ľudová strana. Vznikla v decembri 1918 ako frakcia z katolíckeho krídla Národnej strany. Roku 1925 sa premenovala na Hlinkovu Slovenskú ľudovú stranu. Na jej čele stál Andrej Hlinka. Viedla národné zápasy o automómnu samosprávu Ž opierala sa Pittsburgskú dohodu.
2. Slovenská národná strana. Tvorili ju evanjelici M. Rázus a E. Stodola.

K českým stranám patrili ďalej živnostenská strana, Lidová strana, Národní demokracie a Komunistická strana.


O ÚSTAVE

Ústavu ČSR prijalo prijalo Národné zhromaždenie 29. 2. 1920. Platila do roku 1938. Jej vzorom bola francúzska ústava z roku 1875, okrem toho obsahovala ešte aj prvky z iných ústav. Štátnu moc delila na tri časti:

1. Výkonná moc - vládu tvorili zástupcovia strán, ktoré získali väčšinu.
2. Zákonodarná moc- najvyšším zákonodárnym orgánom bolo Národné zhromaždenie
3. Súdna moc - zabezpečovala dodržiavanie zákonov

Ústava potvrdila všetky slobody vydobité už za Rakúsko Uhorska a rozšírila ich o tajné hlasovacie právo a o volebné právo do miestnych a okresných zastupiteľstiev. Zakotvila hlavu štátu. Tú volilo Národné zhromaždenie a prezident vymenovával vládu. Republika sa budovala ako buržoáznodemokratický štát založený na 3 zásadách T. G. Masaryka:

DEMOKRACIA- hl. triedou bola buržoázia. Občania mali právo zúčastňovať sa na riadení a organizácii štátu.
HUMANITA- človek má určité morálne zásady, ktoré uplatňuje v morálnom živote.
POKROK- treba vytvárať také hospodárstvo, ktoré by zabezpečovalo rast životnej úrovne.



logo horoskopy
logo humor
logo sms
logo nejhry
logo najdemese
logo tri65dni
logo tvp
Seminárky, referáty, skripta, mat. otázky Studijní materiály
Seminárky, referáty, skripta, mat. otázky
    Přihlášení
    Registrace


    Vzhledy:
    Vlastni
    Pátek 26. 5. 2017 Svátek má Filip
    Vyhrávej v casino.cz nebo na vyherni-automaty.cz   Prodávej s Plať-Mobilem.cz